Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Emigrácia

Jednou kapitolou v histórii našej obce, ktorá nebola ešte v žiadnych dokumentoch spomínaná je emigrácia obyvateľstva za prácou do „Ameriky“ v období rokov 1890 až 1923. Z tohto obdobia je možné relatívne ľahko získať údaje, pretože v tom období prisťahovalci prechádzali cez prijímacie stredisko na Ellis Island v New Yorku. Tu sa o nich zaznamenávali veľmi podrobné údaje ako napr. meno, priezvisko, vek, národnosť, profesia, výška, farba pokožky, vlasov a očí, zvláštne znamenia, gramotnosť, za akým účelom cestujú, koho navštívia ... Je to nevyčerpateľný zdroj údajov, ktorý stojí za to bližšie preskúmať. Ďalšie prijímacie strediská, ktoré fungovali pred a po tomto období boli prístavné mestá Galveston v šáte Texas a Baltimore v štáte Maryland. Údaje z týchto dvoch stredísk je však možné získať ťažšie, a ich získanie je spoplatnené.

Drvivá väčšina odchádzala cez prístav Bremen, v menšej miere cez Antwerpy, Hamburg, Liverpool, Rotterdam, Southampton a Triest. Najčastejšie využívanou loďou bol parník Kaiser Wilhelm der Grosse. Bol to nový parník, spustený na vodu v roku 1897 s prepravnou kapacitou 1506 ľudí. V tretej triede, ktorou cestovali naši predkovia sa tiesnilo až 1074 cestujúcich.

Osobný parník Kaiser Wilhelm der Grosse

 

Cesta cez more trvala väčšinou dlhých 7 až 15 dní, v závislosti od prístavu, kde sa pasažier nalodil. Spolu s cestou do prístavu sa cesta predĺžila na 3-4 týždne.

Konečnou stanicou vysťahovaleckých rodín bol štát Pensylvánia, v menšej miere štáty Ohio a New Jersey.

Rozloženie odchodu obyvateľstva v tomto časovom horizonte dokumentuje nasledujúci graf.

                           (obrázok graf Počet emigrantov z Prakoviec)

Prví pionieri odišli z kraja v r.1892. Počnúc rokom 1899 tento počet stúpal a kulminoval v roku 1903, kedy ich odišlo 36. Druhá vlna nastala v r. 1910, kedy dedinu opustilo 16 ľudí. V období 1.svetovej vojny nastal útlm sťahovania a vysťahovalectvo pomaly doznievalo v r. 1920-1923. Priemerný vek obyvateľov odchádzajúcich za prácou bol 21,2 rokov, veková hranica sa pohybovala od 0 do 82 rokov.

Sťahovali sa jednotlivci i celé rodiny. Nasledujúca tabuľka uvádza mená rodín a členov, ktorí vycestovali.

- Andraško – Štefan, Viktor
- Baluch – František, Helena, Ján, Jozef, Júlia, Juraj, Mária
- Bučko – František, Mária
- Čollák – Ján, Jozef, Margita, Marta
- Džadoň – Ján, Zuzana
- Eližer – Alexander, Jozef, Pavlína, Štefan
- Falatko – Juraj
- Gajdoš – Ján
- Ganz – Jozef, Mária, Mariška
- Grega – Eva, Matej, Ondrej
- Harakovský – Ján, Mária, Mariška
- Haus – František, Konštantín, Mária, Štefan
- Homza – Ján, Johann, Viliam
- Hupka – Ilona, Mária
- Ivan – Anna, Ján, Jozef, Mária
- Ivančák – Matej, Valent
- Kašický – Štefan
- Klekner – Anna, Emma, Etela, František, Jakub, Juliana, Mária, Ondrej, Štefan
- Kolesár – Barbara, Eva, Mária, Selma, Štefan
- Koščo – Ján, Rozália, Štefan
- Kožuch – Milka
- Krompašský – Anna, Ján, Štefan, Terézia
- Lellák – Michal s manželkou
- Liba – Jakub, Ján
- Lumme – Julia, Robert
- Matuščák – Irena, Zuzana
- Mirda – Anna, Ján, Mária
- Nižník – Anna, Apolónia, Dorota, Eva, Ján, Jozef, Karol, Katarína, Mária, Margita, Roman, Štefan, Terézia
- Olexak – Emil
- Pacholský – Ján, Mária, Mária, Štefan
- Pindroch – Jakub, Ján, Karolína, Mária, Ondrej, Pavlína
- Pojdák – Mária, Ondrej
- Pollák – Dorota, Emil, Karol, Mária, Rozália
- Sadvar – Július
- Salaman – Roman
- Schwartner – Beta
- Silla – Johanna
- Spitz – Johann
- Šimko – Ján, Juraj, Zuzana
- Šoltés – Ilona, Johanna, Ondrej, Vilma
- Theiz – Alexander, Ľudovít, Zuzana
- Tomľan – Amália, Jozef, Matej, Michal, Viktor
- Verba – František, Ján, Mária, Pavol, Veronika
- Vilim – Ondrej
- Vojnoš – Jenö
- Zavacký – Helena, Mária

V zozname chýba pár ľudí, ktorých mená sa mi nepodarilo identifikovať ani napriek veľkej snahe.

V prípade, že do USA cestovali ženy za manželmi, väčšinou ich cestovalo niekoľko spolu. Ako príklad: Džadoňová Zuzana so synom Jánom, Pindrochová Pavlína, Bučková Mária, Nižníková Mária, Nižníková Mária, Nižník Ján a Nižníková Margita. Spoločnosť známych a možno i príbuzných aspoň na chvíľu spríjemnila cestu do neznámeho sveta. Finančná hotovosť rodín pri vstupe na parník sa pohybovala od 5 do 30 dolárov. Ženy uvádzali zamestnanie ako domáca alebo slúžka.

Obdobný vývoj vysťahovalectva bol i u občanov Matilda Huty. Prví obyvatelia odchádzali v r.1898. Hlavná vlna nastala v rokoch 1904-1913. Maximum ľudí odišlo v r. 1906 - 11 ľudí. V tých časoch odišlo celkove 39 obyvateľov. Priemerný vek obyvateľov odchádzajúcich bol 24 rokov, veková hranica sa pohybovala od 0 do 56 rokov. Veková hranica cestujúcich jasne napovedá o účele cesty – cesty za vidinou získania práce.
 

                           (obrázok graf Počet emigrantov z Matilda Huty)

Ďalšia tabuľka uvádza mená rodín a členov, ktorí vycestovali.

- Bučko – Matilda
- Čollak – Ján
- Eližer – Béla, Berta, Dorota, Imrich
- Grega – Anna, Gustáv, Ján, Michal, Terézia
- Jalč – Ján, Mária, Mária, Ondrej
- Koščo – Margita
- Lellák – Jozef, Karol, Margita, Michal
- Liba – Mária
- Magda – Michal
- Petráš – Juraj
- Pinčák – Anna, Gustáv, Jozef
- Pollák – Janka, Mária, Terézia
- Stromp – Anton, Mariška, Rudolf
- Tomáš – Michal
- Vaškovič – Jozef, Terézia

I keď sa na prvý pohľad množstvo vysťahovaných nejaví také veľké, je treba si uvedomiť, že odchod okolo 200 ľudí pri vtedajšom počte obyvateľov dediny (niektoré zdroje uvádzajú 500-550 obyvateľov na prelome 19 a 20. storočia), je veľmi citeľný. Ak sa spätne pozrieme na toto obdobie, vlnou vysťahovalectva v dedine bola postihnutá skoro každá rodina, pretože títo starí obyvatelia obce boli navzájom príbuzensky poprepájaní.

Časť týchto ľudí sa po skusoch vo svete vrátila do rodnej obce, väčšia časť však ostala navždy za veľkou mlákou. Niektorí starší občania Prakoviec udržiavali s týmito rodinami písomný kontakt, no väčšine mladých ľudí dnes niektoré priezviská už nič nehovoria.

Pri návšteve špecializovaných internetových stránok môžeme vidieť štylizované cestovné záznamy našich predkov, ako je tento nasledujúci.

                       (obrázok cestovný záznam Prakovčanov)


 

Takéto záznamy o svojich predkoch je možné získať za určitý poplatok a zarámované môžu byť súčasťou záznamov o histórii jednotlivých rodín.

Taktiež pri návšteve niektorých internetových stránok je možné sa stretnúť s ľuďmi v USA, ktorí zháňajú na tzv. fórach vedomosti o svojich predkoch. Tak som objavil ľudí hľadajúcich v Prakovciach rodiny Kolesárovu, Libovu, Pojdakovu, Urbanovu, Vattilovu ...

Na ostrove Ellis Island v tieni symbolu Ameriky – Sochy slobody v súčasnosti existuje stena slávy a cti tzv. American Immigrant Wall of Honor, ktorú navrhla firma Ralph Appelbaum Associates a na ktorej potomkovia prisťahovalcov za poplatok $150 zvečnili mená svojich príbuzných, ktorí svojim príchodom do USA sa rozhodli osídľovať riedko obyvané končiny a svojou prácou prispieť k budovaniu svojej novej vlasti. Éra osídľovania sa začína v roku 1620 a prvé záznamy na stene patria cestujúcim lode Mayflower z tohto roku. V súčasnosti obsahuje cez 700 000 mien. Snáď sa tam vyskytuje aj meno niektorého príbuzného, ktorý navždy opustil rodné Prakovce.

 

Použitá literatúra:  

BAŤALÍK, Marián. Z menej známej histórie Prakoviec. In Prakovce svedectvo času. Košice: Harlequin, 2010, s. 72-73, ISBN 978-80-89082-27-8

                                                                                    



 


 

dnes je: 26.8.2019

meniny má: Samuel

podrobný kalendár

Prakovce dnes Oficiálna stránka obce Prakovce

webygroup

Úvodná stránka